Doma je návšteva a mňa a brata upratali za komp...
Takže píšem a píšem a píšem....
A sa nudím, takže píšem ešte viac:D

Hein sa strhla. Nikto jej nemal čo klopať. Oco a mama boli v práci a Fon bol na gitare. A aj tak,oni mali kľúče. Kamarátov takých nemala okrem Berna a ten bol teraz na futbale. Nemal jej kto klopať...
Vyskočila zo sedačky, na ktorú sa rozvalila a bežala ku dverám. Postavila sa na špičky a vyzrela von z očka na dverách. Nikto. Takže jej museli zvoniť zvonka.
Zvonček sa ozval znovu, dva-krát a netrpezlivejšie. Hein stlačila tlačítko odomknúť a odomkla aj bytové dvere. Ukázal sa ktosi neznámy.
Nepriateľsky na neho hľadela.
Bol to muž, mohol mať okolo tridsiatky, bol oblečený v modrých rifliach, mal slnečné okuliare (Hein ich volala muchy), bundu a na tvári mal zvedavý pohľad.
"Si Hein Jennová?" spýtal sa.
"A vy ste kto?" vyhŕkla.
"Pýtal som sa prvý."
"A ja som tu doma," vyhrala.
"Volám sa Alex Gust. Pochádzam z Anglicka a prišiel som sa ťa na niekoľko vecí spýtať. Pracujem ako Zberateľ. Viac ti poviem až vnútri. Je doma niekto?" spýtal sa a bez vyzvania vstúpil dovnútra.
"Až na dajakého drzého chlapíka menom Alex a mňa nikto. Mimochodom, vďaka za opýtanie, môžete vstúpiť," kyslo sa uškrnula.
Úškrn jej opätoval.
"Sme doma. Vysvetlite mi." zdôraznila Hein.
"Fajn. Ako si počula, som Zberateľ. Zbieram deti do tajnej skupiny zvanej Golden Hearts. Patria do nej všetci poznačení. Máme dojem, že ty si jednou z nás." Ukázal jej tetovanie na pravej ruke a potom na ňu.
Hein sa nestíhala čudovať. Mala predsa také isté tetovanie! Ale ona sa s ním narodila! Doktori si s tým lámali hlavu. Potom už ale Hein dorástla do veku, keď im vynadala, zosmiešnila ich a tak ju nechali na pokoji.
Tetovanie bolo tvaru dvoch hadov. Vyzeralo to ako náramok, točiaci sa okolo zápästia.
"To ako do nejakej sekty?" spýtala sa naoko pobavene.
Muž sa však tváril vážne.
"Nie. Sme organizácia, ktorá usmerňuje svet, aby v ňom bola rovnováha."
"Hmm. Dobre. A čo s tým mám ja? To si akože myslíte, že budem s vami usmerňovať rovnováhu sveta?" Hein sa šokovane rozosmiala.
"Tak fajn. Kto vás najal? Adria? Barbora? Vicky? Stačí. Ukážte tú kameru"
"Nikto ma nenajal. Som tu vážne. Hej čo to robíš?" zajačal, keď Hein použila ukážkový chmat z karate, potkla mu nohy a on skončil na zemi.
Hein na neho výhražne hľadela.
"Prestaňte hrať. Toto mám z telky. A mám z nej aj viac vecí. Dajte sem tú kameru. Kde je?" prehrabávala sa mu vo vreckách.
"Nemám kameru! Dopekla, ty si najproblémovejšia zo všetkých. Ale aspoň už viem, že si naozaj jedna z vás," oznámil a hľadel na jej ruku.
Náhodu sa jej vyhrnul rukáv a odhalil jej nádherné tetovanie.
Hein sa strhla.
Dopekla! To tetovanie skrývala osem rokov pred spolužiačkami a teraz sa jej len tak podarilo odhaliť ho.
Alex sa všat začínal tváriť pobavene.
"Zbaľ si veci. Vymažem tvoju existenciu a pôjdeš." vyhlásil.
"To si akože fakt myslíte, že od nich odídem?"
"Musíš. Keď už vieš o svojej existencii, začnú sa ti objavovať možno nebezpečné schopnosti," hovoril pomaly, akoby chcel, aby Hein vstrebala každú informáciu.
Hmm - tak schopnosti?- pomyslela si Hein.
Vždy chcela mať schopnosti. Bojové. V knihách vždy čítala o schopnostiach ako blesky, čarovanie, ovládanie živlov...
"Uhmm... Idem si po veci. Ideme hneď? Ako to vymažete moju existenciu?"
Alex sa zatváril prekvapene.
"Áno. Len mi daj minutku. Musím sa sústrediť. Je to moja schopnosť. Mažem a hľadám. Alebo skôr naopak."
To už Hein zabočila do svojej a Fonovej izby a balila si veci.
"Tak už mažte, nech môžeme vypadnúť." zakričala.
Stále ho prekvapovala.
"Zaujímavé decko. Najprv vyzerá ako najtvrdší oriešok a potom chce odísť čím skôr," zašomral si, pokrútil hlavou a začal sa sústreďovať.
Prekvapilo ho, že nejaká žena - asi učiteľka myslela na to, že neprišla.
Alexov dar totiž fungoval tak, že sa dostával do všetkých hláv ľudí, ktorí poznali Dotyčného a vymazal ich spomienky na neho.
Dotyčný bol ten, koho existenciu mazal.
Hein zatiaľ prišla k nemu, na chrbte mala školskú tašku a tá bola plná.
"Môžeme?" spýtala sa.
"Ideme," vyhlásil Alex a otvoril dvere na byte.
Hein sa poslednýkrát obzrela a vyšla za ním do novej, záhadnej a hlavne neznámej budúcnosti.
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦
Akcia stále nikde...
No, asi nebude tak skoro...
Dúfam, že sa páči...
Ahoj, nevíš do jaké soutěže se přihlásit? Nabízím hned dvě ;)
http://about-th-and-graphic.blog.cz/1201/sonc-prihlaska#komentare
http://about-th-and-graphic.blog.cz/1201/vgs-prihlasky#komentare
A pokud tě to nějak obtěžuje, tato reklama, tak ji klidně smaž ;)