close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

My place no.1

22. ledna 2012 v 19:27 | Fox |  My place
No..
Keď už som dala tú recenziu, tak dáme aj prvý no.


1. časť

"...a aby si mal čas uvedomiť si svoju chybu, na týždeň máš zákaz počítača!" kričal Ipolockov otec.
Chlapec sa nahnevane rozbehol do izby a zatresol dvere.
A aby ho bolo počuť, tresol ešte raz.
"A netrieskaj tými dverami, lebo ti ešte aj jednu plesnem!"
"A netrieskaj tými dverami, lebo ti ešte aj jednu plesnem!" zopakoval Ipolock po svojom otcovi.

Jeho repliky už mal dokonale natrénované.
Otec mal totiž vždy niečo skryté v rukáve..
Chcel vreckové - "Dobre, tak ti dáme vreckové. A z neho budeš platiť splátky na byt, elektriku, jedlo a oblečenie, krúžky a obedy v škole. Dohodnuté?"
Chcel ísť k počítaču - "Dobre, máš polhodinu na to, aby bol v detskej poriadok."
A tak ďalej...
Niežeby to bol zlý otec, len bol niekedy príliš prísny.
Mama bola nerváčka.
Súrodencov nemal.
Ipolock bol vlastne normálny pätnásť-ročný tínedžer. Hral basketbal, mal dievča, partu kamarátov aj nepriateľov.
Chodil do prvého ročníka na Gymnáziu.
V meste bol veliteľom naj party.
Nebolo takmer nič, čo nemal.
Nemal len vreckové a normálnych rodičov. To sa však dalo vydržať.

Zazvonil mu mobil.
Urs. Bola jeho dievča. A naozaj boli zaľúbení. Nie však až tak, ako v tých knihách.
Jej celé meno bolo Ursulla Uttocková. UU.
Zdvihol.
"No tak čo? Hnevajú sa na teba? Poviem ti, bohu ďakujem za mojich rodičov." hovorila nervózne do mobilu.
"Týždeň bez počítača. Žiadny facebook teda nebude. A kredit sa mi minul už pred týždňom. Oni ma chcú odrezať od sveta!" hromžil.
"Ja mám paušál, zavolám ti ja." snažila sa ho utešiť.
Urs bola naozaj milá.
"Ďakujem, si naozaj poklad. Zajtra ideme von?" spýtal sa na odľahčenie atmosféry.
"Jasné, len nevyveď niečo aby ti nedali zákaz aj na to, okej?"
Ipolock sa zasmial.
"Tak fajn, tak sa uvidíme v škole," a zložil.
S povzdychom si sadol na posteľ.
A čo bude dovtedy robiť? Domáce sú hotové. Počítač zakázaný. Knihy nemal chuť čítať. A von už nemohol. Bolo totiž desať hodín.Jeho večierka.
Prezliekol sa teba do pyžama, ľahol si do postele a zapol televízor.
Nič...
Zhasol svetlo a pokúšal sa zaspať.
Čosi mu však nedalo pokoja.
Zapol svetlo a vybral sa ku skrini na oblečenie. Otvoril ju. A to, čo v nej uvidel ho totálne šokovalo. Bola v nej kniha. Ale tú nepoznal. Zohol sa pre ňu.
A stalo sa čosi, čo ho šokovalo ešte väčšmi. Záložka, ktorá dovtedy visela po boku knihy sa mu ovinula okolo zápästia.
Tak dobre. Teraz si ľahnem a budem spať. Už som asi fakt unavený- pomyslel si.
Ľahol si do postele a na druhý pokus konečne zaspal.

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa ti poviedka My place?

Áno 50% (1)
Nečítam to 50% (1)
Nie 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama